reklama

Ako slovenskí turisti z Kriváňa idúc, maďarského šoféra stopli...

Ľahko satirická, ale pravdivá rozprava o skutočných vzťahoch, neskutočných predsudkoch a vopred, úkladne naplánovanej smrti maďarského Johna Lennona v západnej časti Vysokých Tatier.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Kriváň (Pohľad z Troch studničiek)
Kriváň (Pohľad z Troch studničiek) (zdroj: Miloš Ondrášik)

Prológ: Kriváň (2494 m n. m.) Impozantný a symbolický vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Je symbolom jednoty Slovanov a slobody Slovákov – Tak sa zachoval v štúrovskej poézii i v ľudovej a umelej piesňovej tvorbe...(Vysoké Tatry, Turistická mapa – Textová časť)

 ***

Pri výstupe na Kriváň sme s kamarátkou vtipkovali – ako by sme si v dnešnej dobe privyrobili, využijúc aj nacionalistické a populistické medzinárodné nálady. Jednoznačne vyhral návrh slovensko–maďarskej cestovnej kancelárie, kde by sprievodcov robili Česi. Vysvetlím hneď dôvod tohto veľmi účinného zárobkovo–politicko–kultúrneho biznisu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na Kriváni postavíme sochu svätého Štefana hneď vedľa, alebo namiesto dvojkríža, ktorý sa týči na vrchole teraz. Kriváň vyhlásime za symbol jednoty Uhorska a budeme organizovať výlety – maďarskej elity – autobusmi počas zimného obdobia. Český sprievodca bude mať pokyn mlčať až kým neprídu pod vrchol.

Potom stačí jedna veta ako napríklad: „Takový sněhový převis sem snad v životě neviděl!“

Prípadne úplne stačí: „Ty vole!“

Slovenské lavíny už presne vedia ako nasledovať ľubozvučnú češtinu až k zaskočenému sprievodcovi a skupine prekvapených maďarských turistov. Vo večerných Televíznych novinách už vidím pani moderátorku ako hlási: „Skupina Maďarov doplatila na vokálno–lingvistické prekliatie uvrhnuté na našich západných susedov.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Musíte uznať. Dokonalé, štýlové, precízne premyslené. Má to svoj šarm a noblesu. Žiadne nepríjemné obvinenia. Skrátka – príroda si nevyberá. 

*******************

Dobrá nálada nám vydržala až pokým sme sa nedostali o šiestej podvečer na Tri studničky a nezistili sme, že sa nemáme ako dostať na Štrbské pleso. Reku, že využijeme náš zjav chudobných študentov s veľkým potenciálom po únavnej turistike a stopneme dajakú dobrú slovenskú dušu. Lenže sme pozabudli na hrozivý dopad celosvetovej hospodárskej krízy! A v dobe krízy má každý Slovan pod Kriváňom dobre zrátané, že viac ľudí = väčšia spotreba paliva. Po viacerých mimických prosebných pohľadoch a pár neslušných gestikulačných prejavoch na okolo idúce, nezastavujúce vozidlá, sme sa myšlienkami utiekali k poslednej možnosti ostrieľaného študenta zahnaného do kúta – taxi služba!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom momente sa to stalo! Opel Astra. Pomaličky zaostrujem ŠPZ-tku a zrak ma neklame! HU. HU! Hungary!

Juhuhú! Aj smerovku vyhodí! Aj príde k nám a hovorí: „Where?“

S nadšením kričím: „Štrbské Pleso!!“

Chlapík s výzorom Johna Lennona je príjemný a nenútene sa rozprávame o zdolaných končiaroch a turistických plánoch. Keď sa ho spýtam kam zajtra ide odpovedá veľmi peknou angličtinou. „Tomorrow from električka to Kriváň.“ 

Cool. Ujo Lennon nám zastaví „at električka station“ a my sa uprostred slovenských končiarov neohrozene oháňame slovíčkom „Köszönöm!“, „Köszönöm!“

S tou cestovkou som to nemohol myslieť vážne. Hm, a síce… Aj Lennona zastrelili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

***

Epilóg: „Priznám sa, nekotvím už ani vo svojom národe, ani vo svojom židovstve, nie som ani čierny, ani biely, ani žltý, ale cítim a myslím ako černoch, ktorý sa chce stať belochom, ako Žid, ktorý sa chce stať moslimom, ako bezbranná obeť, ktorá sa chce stať mučiteľom – všetko vo mne je zvrátené a ľudia sa v mojich očiach menia na bezduché drevené figuríny, ktoré možno kedykoľvek spáliť. Občas mi z brudu ničotnosti vyrastie hlava a vtedy si hrdo myslím: Ja, spolu s inými mocnármi sveta, ktorí k moci ušli tak, ako som ja ušiel pred ochrannou nevyhnutnosťou duchovného židovstva, musíme stvoriť takú mocenskú situáciu, v ktorej sa dobro bude diať len z mojej milosti a pod hrozbou bachratého bombardéra, pretože tento svet bol stvorený ako morálne neriešiteľný problém a pravdu má len ten, kto má moc. (Edmund Hlatký – Abraka dabra; poviedka „Strach“) 

Miloš Ondrášik

Miloš Ondrášik

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Life Begins At The End Of Your Comfort Zone. No shit, no roses... Zoznam autorových rubrík:  Lucinov stĺpčekThoughts cant help thinking.Hroznový cukorSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu