reklama

Farebná mozaika Európy

Projekt je za mnou, dá sa povedať, že úspešne. Vo mne zmiešané pocity: telo vyšťavené neustálym psychickým náporom a nedostatkom spánku, myseľ veselá a pripravená na nové zážitky. Všetci tí skvelí ľudia čo mi za týždeň prirástli k srdcu sa rozliezli po Európe. Späť do geta, späť do škôl, do osady, do mesta, na dedinu, späť medzi ľudí kde žijú. Mám to za sebou, nevedel som sa dočkať konca a napriek tomu mám teraz v duši pusto a akosi prázdno. Čo mi medzinárodná výmena vzala a čo mi vlastne dala?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

To, o čom sme spolu s Evkou pred rokom nemal ani predstavy sa behom minulého týždňa stalo realitou. Myšlienkou nášho spoločného projektu bolo priviesť na Slovensko skupiny mladých ľudí od 15 do 18 spolu s lídrami zo zahraničia, ktorí pracujú s menšinami, osoby, ktoré patria medzi túto skupinu a pomocou fotografie – obrazu – univerzálneho prostriedku pre komunikáciu poukázať na rozdielnosti, na farebnosť tohto sveta, zanechať odkaz, ktorý by pomohol iným hľadieť na svet trochu inak, viac otvorene. Vyjsť zo škrupiny, zo svojho malého sveta a rozhliadnuť sa... tak začala vznikať Farebná mozaika Európy.Realizátormi a tvorcami projektu sme sa stali ja a Evka Balažovičová a pomáhal náš (trošku tmavší) anjel strážny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od začiatku to bolo o držku a po prvotných neúspechoch a dvoch nepodporených verziách projektu sme boli na najlepšej ceste všetko zabaliť a vyprdnúť sa na to. Nakoniec nám ho na tretí krát schválili. To bol pocit: máme prachy na realizáciu! Akoby bolo všetko vybavené, akoby sme mali vyhrané. A potom to prišlo vybavovačky, lietanie po bankách, neustále kontaktovanie lídrov skupín, zostavenie vlastnej skupiny, zabezpečovanie peňazí na cestovné, prípravná návšteva lídrov z každej krajiny, príprava aktivít, nájsť slušný hotel v Bratislave, kde by sme dostali ubytovanie za 18 eur!!! na noc spolu s celodennou stravou na osobu a s prezenčnou miestnosťou, ulievačky z prednášok v škole. Chaos totalos.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nastal deň D. Druhý Január. Návrat zo silvestrovskej chaty, rozbitý, nevyspatý. Volá mi kolegyňa.(12–ta hodina) „Kde si?“, pýta sa nervózne „Práve som prišiel domov.“(NMnV) „Počuj ak neprídeš do hodiny do BA tak ti uši vytrhám, od rána tu sú Poliaci a všetci mi spia na byte.“ Podľa agresívneho tónu mi dedukciou vyšlo, že by bolo asi naozaj najlepšie keby som sa čo najskôr dostavil na požadované miesto. Kým som prišiel ju to našťastie prešlo a mohli sme prejsť na seriózne vybavovačky prvých nástrah. Vyzdvihnúť participantov z rôznych kútov Bratislavy. Arsima z Nív, Angelu a Talianov z letiska, Irinu, Michaela a zvyšných Nemcov opäť z Nív, Chris našťastie príde z vlakovej sám. No máme ich všetkých a čo teraz? Môj prvý pohľad na skupinu: Traja Nemci z geta– cigáni, z toho dvaja moslimovia pôvodom z bývalej Juhoslávie a k nim ďalšia mladá Nemka, tento krát pôvodom z Albánska. Arsim, Irina, Michael a Chris ich lídri. Skvelí ľudia ale dať pozor na mladých im dalo prvé dni dosť zabrať. Z týchto nezvládnuteľných, hyperaktívnych adolescentov priamo zo srdca Berlínskeho geta sa v posledné dni výmeny vyliahli štyri krásne osobnosti, ktoré nám všetkým nakoniec ukázali aké hlúpe strachy a predsudky sme si nosili v srdciach. Taliani – plaché kuriatka, s minimálnou znalosťou angličtiny, teda okrem ich lídrov Angeli a Stephana. Poliaci – stačí si predstaviť typického Poliaka, všetci sú asi rovnakí. Stále spolu, nikdy nevytŕčajúci z davu, zato však showmani, ani jazyk nepotrebujú dobre vedieť. Prišli spolu s ich lídrami Andrzejom a Jolou – 50-60 ročným párom a ich adoptovanou maličkou dcérou Majou, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že keď do nej fúknete, tak sa rozsype. Slovenská skupina: ja, Evka, tri Romáčky od nás z NMnV z geta, Darinka, dve Moniky a Zuzka, ktoré mi pomáhali ako sa dalo a často zachraňovali situáciu. Ako zvyknem hovoriť: Nikto nie je taký dokonalý ako ja ale aj majster tesár sa utne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na stretnutí lídrov sme dotiahli energizéry a team buildingové aktivity a mohli sme začať prvý spoločný deň výmeny. Vybrala sa malá skupina, ktorá v ten – ktorý deň fotila aktivity a na konci predstavila spolu s komentárom najlepšie kusy. Nemci od začiatku sekali gangstrov a hiphopové nepriestrelné modly, takže nám dalo dosť zabrať udržať ich pozornosť a nenásilným spôsobom ich zatiahnuť k aktívnemu zapájaniu sa. Postupne som si u nich vydupal akú takú autoritu, ktorá prerástla k rešpektu a posledné dva dni ku kamarátstvu.

Obrázok blogu

Nejdem opisovať celý program. Za všetko stojí posledný večer kedy sme pred odchodom Poliakov a tesne po ňom všetci do jedného plakali. Išiel som Poliakov odkopnúť na vlakovú stanicu. Michal bol celý nesvoj a celú cestu 204 z Bulharskej až po SAV preplakal. Predtým než som odišiel mi pošepol: „Povedz Mariirose, že ju mám rád a že jej budem každý deň písať maily.“ Vtipnosť situácie bola v tom, že Mariarosa je Talianka, on Poliak a takmer vôbec nevedeli po anglicky. S úsmevom na perách som ho uistil, že sa nemusí báť. Keď som prišiel späť na izbu spravili sme si s lídrami z Nemecka a so Zuzkou medovina party. Až do rána bieleho.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Výstupom celého projektu bude symbolický vlak, ktorý potiahne vagóny(4 veľké drevenné panely, na ktorých budú nalepené fotky z každého dňa) z našej medzinárodnej výmeny. Vlak bude cestovať po školách na Slovensku a mal by sa stať motiváciou pre mladých nebáť sa zapojiť do medzinárodných projektov. Máme v úmysle spracovať z materiálu, ktorý sme natočili krátky film o pocitoch našich participantov... takže práca celkom neskončila.

Je krásne, keď ľudia ani nemusia hovoriť aby sa pochopili. Ako sa dokážeme vzájomne obohacovať. Stačí len počúvať a pozerať sa, byť sám sebou a chápať. Zahodiť za hlavu farbu, vek, veci, ktoré nás zväzujú a zabraňujú nám prežívať život ako skutočne chceme.  

Zuzka pekne opísala medzinárodnú výmenu z pohľadu účastníčky

Miloš Ondrášik

Miloš Ondrášik

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Life Begins At The End Of Your Comfort Zone. No shit, no roses... Zoznam autorových rubrík:  Lucinov stĺpčekThoughts cant help thinking.Hroznový cukorSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu