Niekedy sa stane, že neviem uchopiť život z tej správnej strany. ...prevetrať svedomie a dofúkať dušu... ako spieva Karel Plíhal. Hodnotím. Bilancujem. A potom stojím na nástupišti ako výpravčí Hubička, pozerám na horiace Drážďany a a vravím si: To mám zato. Nemal som si začínať vojnu s celým svetom. pokračovanie článku
Letnú filmovú školu v Uherskom Hradišti (22.-31.7.2011) vystihuje asi najlepšie slogan spotu jedného z hlavných sponzorov festivalu: "Pečujeme o vaše filmové zdraví". Vskutku. LFŠ ponúka zmes kvalitných filmov, po ktorých si divák odnáša z kina viac ako prázdny obal od popcornu a plný mechúr nápoja, od ktorého rednú kosti a hrdzavejú klince. pokračovanie článku
Keď sa prechádzam po chodbách univerzity vetrím napätie. Už dávno sa tu necítim príliš komfortne. Nezáujem a frustrácia z toho, čo sa na väčšine univerzít deje, sa dá spozorovať na každom rohu. Sála zo študentov, z učiteľov, z pracovníkov študentských oddelení, z počmáraných stien univerzitných (či vysokoškolských?) múrov. Ani nová fasáda nepomáha. Iba navonok maskuje pravú tvár reality vysokého školstva a stav humanitných vied na Slovensku, ktoré už pridlho sledujeme cez ružové okuliare. pokračovanie článku
Človek je na horách bližšie k Bohu. Kopce a údolia sú tichom v ozvenách samoty a vetra. Boh sa vraj skrýva v ľuďoch. Človek uteká pred ľuďmi aby bol bližšie k sebe. pokračovanie článku
Keď som prvý krát prišiel do Osvetového centra Rómov mal som 16 rokov. Po ďalších šiestich, ktoré odvtedy uplynuli sa obzerám poza rameno a hodnotím, čo všetko mi dala práca dobrovoľníka s rómskymi deťmi a mládežou. Čo som získal prácou v treťom sektore. Spomínam na miesta, ktoré som navštívil a ľudí, ktorých som vďaka tomu postretal. Uvažujem kde by som bol, nebyť tých pár rokov... pokračovanie článku
Nový rok so sebou prináša okrem množstva nových výziev a predsavzatí aj tému, ktorú mu pridelila Európska komisia. Rok 2011 vyhlásila Rokom dobrovoľníctva. Čo to vlastne dobrovoľníctvo je? Kto je to dobrovoľník a ako sa ním stať? Čo tým môžem získať? Dá sa naučiť prostredníctvom dobrovoľníctva viac vecí ako v škole alebo v práci? Ak vás zaujímajú odpovede na tieto otázky, prosím, čítajte ďalej! pokračovanie článku
...som premýšľal nad sebou a nad svojou generáciou...
V knihe Foucaultovo kyvadlo od Umberta Eca sa jedna z postáv zamýšľa nad tým, aký bol život v Taliansku počas II. svetovej vojny. Na jednej strane stáli fašisti a na druhej komunisti. Jedna skupina nosila čierne uniformy a druhá hnedé s červenou šatkou. Čierny moc nemuseli červených a naopak. pokračovanie článku
Nemám rád Poštu pre teba ani Modré z neba. Nemôžu za to obyčajní ľudia – hlavné postavy príbehov, ktorí tvoria uhoľný kameň podobných relácií, ale televízie parazitujúce na ich osude. Áno, dostanú novú ľadničku alebo zážitok, na ktorý sa nezabúda. Výsledkom býva slza na krajíčku, prípadne povzdych a konštatovanie, že to nemajú v živote najľahšie. Divák je nakŕmený dennou dávkou emócií, na druhý deň je o čom hovoriť v práci a televízia má naplnenú normu na peoplemetroch – meračoch ľudí. Keby tak dokázali zmerať aj skutočných Ľudí... a prinútiť divákov zdvihnúť zadok od televízora – vyhodiť zvyšné pukance a pokúsiť sa vytvoriť si názor na základe vlastných zážitkov alebo pomôcť ľuďom okolo seba na vlastné triko. pokračovanie článku
Keď som na strednej škole začal pracovať ako dobrovoľník s romáckymi deckami bral som to ako možnosť získať novú skúsenosť. Rád som sa púšťal do vecí, ktoré ľuďom okolo mňa prišli ako uletené až nezmyselné. Po piatich rokoch si môžem úprimne povedať, že som nikoho nezmenil k horšiemu ani k lepšiemu. Veď čo znamená zmeniť? Je to až príliš spriaznené s nedobrovoľným nanútením - keď sa človek mení z cudzej vôle a nie preto, že by sám chcel - a to mi vôbec nepríde správne. Presviedčať niekoho o svojej pravde? Každý máme predsa tú svoju... pokračovanie článku
Keď sme opätovne rozbiehali klub na našej škole, boli sme často zarazení, ako málo poznajú romácke decká vlastnú kultúru. Z mobilov znel Rytmus a Tina, označenie Róm takmer vôbec nepoužívali a cigán bola medzi nimi nadávka, ktorá sa spájala skôr s prívlastkami ako špinavý či hlúpy. Niečo také ako rómska vlajka alebo rómska hymna im bolo úplne cudzie. Rozhodli sme sa preto spraviť niekoľko stretnutí, kde si spoločne vysvetlíme ako a kedy prišli Rómovia do Európy, namaľujeme si spoločne vlajku a vysvetlíme si význam symbolov, ktoré ju tvoria. No a samozrejme, upečieme si spoločne jednoduchú maškrtu. pokračovanie článku
Včera som bol pozrieť Sašku, novú dobrovoľníčku, ktorá sa „odhodlala“ pracovať s našimi deckami v školskom klube. Je to fajn baba. Na jednej strane je ochotná a ústretová a na strane druhej prísna a neústupčivá. Má svoje sny, ale rozhodne nemá prílišné očakávania, čo sa týka okamžitých zmien a spasiteľských plánov. To sa jednoducho pri dobrovoľníckej práci s malými cigánčatami nedá. pokračovanie článku
Ani nie pred pol rokom, sediac v krakovskom kultovom klube Popaganda sme mali s kolegami Marcom a Maziniovou zaujímavú debatu, ako inak o Slovači, holubičom to národe plnom zaujímavých ľudí. Po štvrtej Warke (či Ziwieci?), neodhadnúc volume poľského piva som dospel do bodu, kedy som bol nútený vysloviť mojim podvedomím vetu, ktorú používam (po uistení sa, že dotyční nie sú členmi Mladých matičiarov) pri nostalgickom spomínaní na rodnú hrudu so scestovanými Slovákmi/-čkami v zahraničí. pokračovanie článku
Letiace hodiny a dni sú plné hmly, hľadania stratených ilúzií a spánku. Sú ako rýchlo sa meniace obrázky u psychológa, keď sa nechcene sústredím a z hlbokého podvedomia strieľam ústami asociácie, prekvapivé najmä pre mňa samého. pokračovanie článku
Obľubujem vrecká čaju, ktoré sa po zaliatí vriacou vodou nafúknu a tlakom lyžičky na dne bodkovaného hrnčeka vypúšťajú bublinky kyslíka. Varím si také čaje často len kvôli bublinkám, občasnej radosti. Na konci týždňa potom vylievam nedopité žbrndy do dresu a vylúhované vrecúška takmer obrastené plesňou vyhadzujem do koša. pokračovanie článku
Dávid Králik organizoval tradične futbalový turnaj detí s hlavnou myšlienkou boja proti rasizmu. Turnaja sa zúčastnilo aj družstvo našich romáckych detí. No a ako to vyzerá keď amatérsky gadžovský futbalový tréner spolu s rómskou učiteľkou v štvrtom mesiaci tehotenstva idú vlakom do Bratislavy s kŕdľom „Cigánčiatiek“ – prváčikov pevne rozhodnutých vyhrať proti „Vietnamcom“ futbalový turnaj...??? pokračovanie článku
Sedím na zemi a predo mnou leží kopa vreckoviek. Klasických, textilných, treba podotknúť. V tomto momente ich nepotrebujem použiť, napriek tomu, že mám nádchu. Sú tu aby ma vyliečili zvnútra. Sú tichou pripomienkou toho čo bolo a už nebude. Spomienok, ktoré sú len moje. pokračovanie článku
Keď sa ma zákazníci pýtajú, ktorí z medov je ten naj, zväčša odpovedám vyhýbavo. Nie nadarmo sa vraví – sto ľudí, sto chutí. Je tu však pár argumentov smerujúcich k jednoznačnej odpovedi. Obsahom minerálov, živín, enzýmov, stopových prvkov a s nízkym alebo žiadnym obsahom peľu vyhráva na plnej čiare medovicový med. Čo o ňom všetko (ne)vieme? pokračovanie článku
Ľahko satirická, ale pravdivá rozprava o skutočných vzťahoch, neskutočných predsudkoch a vopred, úkladne naplánovanej smrti maďarského Johna Lennona v západnej časti Vysokých Tatier. pokračovanie článku
Cesta vlakom býva ideálnou príležitosťou stretnúť nezvyčajných a zaujímavých ľudí v rôznych životných situáciách. Tento krát to bolo stretnutie s pánom Karolom, ktorý mi pripomenul našu milovanú nevidiacu Soničku z Keramiklubu v Dubnici, pri ktorej mi vždy rezonuje veta „...nevidiaci vidieť nemôže, slepý nechce...“ pokračovanie článku
Akokoľvek sa snažíme utekať pred tradíciami a vierou, vždy sa, chtiac-nechtiac, musíme vyjadriť k tomu odkiaľ sme, kam kráčame, čo je dôležité a smerodajné v našom živote. Cez svetové náboženstvá ako kresťanstvo, islam či budhizmus sa ľudia utiekajú k takým fenoménom ako astrológia, horoskopy, či čítanie Paula Coelha alebo Dana Browna. Kam sme ochotní zájsť v hľadaní duchovna? pokračovanie článku
O tom, že pomáhať niekedy nemusíme len vedome. Dobrý pocit býva na účet podniku. pokračovanie článku
Daniel Tupý, Remiáš, cirkev, Mečiar, VPN, Bez Ladu a Skladu, Hedviga Malinová, Mišo Kaščák, Cervanová, darované emisie, Dzurinda, Živé Kvety, kauza „františkáni“, pezinská skládka, Pohoda, Eugen Korda, mafia, Lexa, hyenizmus médií, mŕtvy človek, Slota, cena za slobodu, demokracia a vôbec... poďme sa porozprávať. pokračovanie článku
Pred zhruba dvadsiatimi rokmi začal svoju históriu písať jeden z rockových gigantov Seattlu, mestečka v štáte Washington – známeho svojim večne zlým počasím, vysokým počtom samovrážd a legendárnou kávou Starbucks. Dnes sú z kapely Pearl Jam páni muzikanti. Každý však, pri ceste za slávou, prežije pár krušných chvíľ... pokračovanie článku
V rámci iniciatívy Big B/S sme sa rozhodli pomôcť deťom v rómskych komunitách – naučiť ich hospodáriť s peniazmi a aktívnejšie sa zapojiť do „normálneho“ života. A keďže máme teraz obmedzené zdroje a radi by sme zapojili čo najviac detí, rozhodol som sa osloviť dobrých ľudí prostredníctvom odkazu na facebooku. Vzišla z toho zaujímavá diskusia, ktorá má istú – miestami smutnú – výpovednú hodnotu. pokračovanie článku
Vždy som sa nadchýnal sýtosťou onej fialovej baretky, ktorú si zvykol zatláčať hlboko do čela. Bradu mu prekrývali ostrovy šede a sem tam aj zvyšky slepačej polievky z hliníkového kastrólika. Ten bolo vždy vidno v košíku nad zadným kolesom hrdzavej „Ukrajiny“ keď sa snažil s námahou pedálovať smerom k obecnému úradu. pokračovanie článku
Ako vysušiť mokré noty, o čom hovoria staničné hodiny v Drážďanoch a o sladkosti šľahačky. pokračovanie článku
Vo wikipédii, ktorú využíva veľká časť internetom živenej populácie ako žriedlo nepostrádateľných vedomostí sú peniaze označené ako tovar, ktorý slúži ako všeobecne akceptovaný výmenný prostriedok a platidlo. V dnešnej dobe, keď môžeme hovoriť o svete ako o globálnej dedine je samozrejmosťou ak prídete do Tesca a za € bankovku alebo € mincu dostanete chutnú maškrtu alebo vychladený nápoj. Čím vychladenejší a čím vychýrenejší, tým viac € mincí alebo € bankoviek musíte obetovať. Často si však ani neuvedomujeme čo to vlastne tie peniaze sú, z čoho sú vyrobené a prečo si ich tak ceníme. Čo o nich naozaj vieme? pokračovanie článku
O pol ôsmej sme mali vyraziť! Auto sa nehne z miesta, nervózne pridávam plyn a ženiem otáčky do červeného. Parkovisko je samý ľad a dezén zimných pneumatík takmer zodraný. Nikto okrem mňa v aute nemá vodičský. Lucia vybieha von tlačiť, z budovy beží Martin a oprie sa celou váhou o kapotu hučiaceho auta, bezvýsledne. V tom otvorí dvere Maťo a pribehne im na pomoc. Oprie sa kýptikmi o auto a zatlačí. Zľahka zošliapnem plynový pedál. Neuveriteľné, jeden jeho dotyk a sme na ceste. Veď nemá ruky a na jednej nohe protézu. Nie je čas na zbytočné úvahy, ponáhľame sa. pokračovanie článku
Po dnešku mám chuť začať bojovať proti verejnému prejavovaniu náboženskej orientácie a proti zatajeným mobilným číslam. Človek nemôže byť v psychickej pohode a nemôže si v kľude prečítať knihu v autobuse! Nebyť tej budhistky, mal by som dnes celkom pekný deň. pokračovanie článku
Pracovná cesta ma zaviala na (pre mňa) ďaleký východ, do Prešova. Mesto to je krásne, niet pochýb, len život večer je akýsi tichý, počuť iba prázdne trolejbusy, ako premávajú z jedného konca námestia na druhý. Naša skupina pozostáva z troch mojich kolegovcov, ktorých už ani nevnímam ako cudzích ľudí, ale ako takmer-súrodencov, aj keď máme veľa rozdielností, či už farbu pleti alebo orientáciu. Asi až tu som si uvedomil, že každý berie „inakosť“ trochu inak. A najzarážajúcejšie pre mňa bolo, že práve vlastní majú asi najmenej pochopenia. pokračovanie článku
Václavák a obchod plný kníh. Len sa obklopiť knihami, s kávou a sedieť a čítať chrobáčiky ako Burroughsov Tarzan, knižku, ktorú som prečítal skôr ako som ich poriadne vedel pochytať a rozlúštiť a dávať im v hlave priestor aby sa rozliezli do celého tela spolu s pressom a príjemnou češtinou, otvorenou, akousi čistejšou a úprimnejšou v hĺbke, tolerantnou, áno to je to slovko, ktoré ma napadá. pokračovanie článku
Keď náš život prestáva byť obrátený dovnútra a naozaj osobný, naše rozhovory degenerujú na obyčajné ohováranie a klebety. Len zriedka stretneme niekoho, kto nám dokáže povedať niečo nové bez toho, že by si to predtým prečítal v novinách alebo vypočul od svojich susedov; a jediným rozdielom medzi nami a tými druhými je zväčša len to, že oni si už stihli prečítať noviny, ktoré sme my ešte nečítali... H.D.Thoreau ...
204606888 / aktuálne: 
milosko_opost.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
